„Zdá sa mi, že naša skupina už nie je taká veselá a priateľská ako kedysi,“ napísala mi nedávno jedna staršia jogínka. A mala pravdu – aj ja to cítim rovnako. Tie naše „veselé duše“, ktoré vedeli rozosmiať celú skupinu ešte pred cvičením, sú už dlhší čas choré. Práve ony prinášali na hodiny smiech a dobrú náladu, a po lekcii všetky odchádzali s úsmevom.
Rozhodla som sa teda zaradiť moju obľúbenú párovú jogu. Tá má vždy zázračný účinok – všetkým sa rozžiaria tváre.
„Vnímajte sa navzájom, udržujte očný kontakt, cíťte pevnosť stisku rúk – ste ako dve bytosti v jednej,“ pripomínam známu inštrukciu. Skupina sa usmieva, čo ma teší. Spolu skúšame niekoľko pozícií – niektorým dvojiciam idú ľahko, iné sa musia viac sústrediť a pomáhať si. Občas sa niekomu póza jednoducho nepodarí. „Skúste túto inú variantu,“ poviem s úsmevom. Nakoniec sú všetky spokojné – každá dvojica niečo zvládla.
Párové cvičenie vždy zakončíme poďakovaním, úsmevom, pohladením či objatím – podľa toho, komu čo vyhovuje. Nikto nie je do ničoho nútený.
„Ja by som tak rada objala, ale tá druhá nechcela. Tak idem objať teba,“ povedala mi raz po hodine jedna smutná účastníčka. Objali sme sa, zasmiali, a bolo nám hneď lepšie.
Z predsiene už znie ich štebot a smiech – zdá sa, že nálada sa vrátila. Nabudúce pridám nové párové cvičenia, pretože nič nenahradí ľudský kontakt.
Teplo, zima a iné dilemy
„Tu je neznesiteľné teplo!“ alebo naopak „Mne je strašná zima!“ – a to na tej istej hodine, v rovnaký čas. Jedna cvičí pri pootvorenom okne len v tielku, druhá sa trasie v dvoch mikinách v kúte čo najďalej od dverí. Jedna už nemá čo vyzliecť, druhá by najradšej cvičila v bunde.
Čo s tým? Skúšala som všeličo – menej vetrať, viac kúriť, potom zasa menej, ale nikdy sa to nedá úplne vyvážiť. Nakoniec zimomrivá jogínka prestala chodiť. Nedá sa vyhovieť každému – jednoducho nie.
Vôňa aj nevôňa
V minulosti sme riešili aj inú, o niečo citlivejšiu tému – nepríjemný zápach.
„Prídem radšej prvá, sadnem si k oknu a vedľa seba položím podložku, aby som to necítila,“ zverila sa mi raz jedna cvičenka. Dôvody môžu byť rôzne – spotené nohy, zatuchnuté oblečenie, pobyt v zadymenom prostredí, pach z varenia alebo jednoducho potenie. Niekto sa potí a nie je cítiť vôbec, iný len trochu – a je to poznať viac.
Povedať niekomu, že nevonia, je nesmierne ťažké. Zvolila som teda jemnejší prístup – rozdala som letáčiky s odporúčaniami, v akom stave prísť na lekciu. A zafungovalo to.
Drobnosti, ktoré sa stávajú
Zvoní telefón, niekto príde neskoro, inému sa prevrhne fľaša s vodou… To všetko sú len malé nepríjemnosti, ktoré občas sprevádzajú naše hodiny.
Jóga nás však učí trpezlivosti, ohľaduplnosti a vnútornému pokoju.
A preto vieme takéto drobné situácie prijať s úsmevom – alebo ich jednoducho nechať odplávať.